Na chalupe nikdy nie ste sami

Domček, ktorý má sto rokov na krku nikdy nie je už tak vitálny ako novostavba. A ak má za sebou aj zanedbanú údržbu a čas počas ktorého stál opustený bez človeka, je viac ako isté, že príroda si ho začala po kúskoch brať späť.

Život dnu postupne preniká každou škárou a hoci sa zdá, že všetko je čisté, prázdne a v najlepšom poriadku, je viac ako isté, že vo vnútri nie ste sami. Možno na čosi prídete pri upratovaní, iné sa vám vyjaví v noci, keď vás zo sna pretrhnú nezvyčajné zvuky.

Pavúčia hliadka

Za obrazmi, v kútoch, pod posteľou a za nábytkom – všade kde je pokojné miesto a ticho, tam si pavúk spriada svoje siete. Na chalupe nájdete najrôznejšie druhy – od plachých trasaviek, až po mohutné križiaky a ďalšie výkvety pavúčieho sveta.

Ich prítomnosť je takpovediac dobrým znamením. Možno držia celé roky patrolu, aby sa vo vnútri nepremnožil žiadny iný hmyz. Všetko čo lieta alebo lezie sa raz chytí do siete a ak nie, skákajúce a útočné pavúky sa takejto dobroty zmocnia zaručene.

Pavúky sú v kuchyni, na pôjde, v pivnici, na latríne ale aj v humienku. Niekedy musíte ničiť ich diela, aby ste sa dostali k náradiu či veciam ktoré potrebujete práve použiť. Je iba na vás či sa rozhodnete podeliť s nimi o priestor, alebo ich vypustíte von, do dvora.

Neúnavné červotoče

Kde je ticho a drevo malo dostatok času nasať do seba vzdušnú vlhkosť, tam nájdete červotoče. Prezradia ich kôpky hnedastého prášku, ktoré sa trúsia z okrúhlych otvorov trámov, drevených stien, podláh, nábytku a ostatnej výbavy.

Hryzú drevo listnaté aj ihličnaté, neprekáža im lak ani farebný náter, pustia sa aj do drevotriesky alebo preglejky ak im padne do cesty. Ich príbeh nevyčítate z tisícov či miliónov otvorov, ktoré postupne vznikali po dlhé desaťročia, keď dospelý hmyz vychádzal zo svojho detského príbytku.

Rozhoduje iba nový, pribudnutý prášok a niekedy aj hluk, ktorý robia pri hryzení. Najaktívnejšie sú zvyčajne v júni, keď sa oteplí a nová generácia dospelcov sa chystá na sobáš, aby nakládli nové vajíčka. Vtedy sú najzraniteľnejšie.

Mravenisko na nesprávnom mieste

Niekedy sa aj múdra mravčia kráľovná pomýli a založí si mravenisko na mieste, ktoré nie je až tak úplne prírodné. Najprv sa objaví kopček hliny pri múriku, postupne sa zväčšuje až na podstienok a keď sa priblíži k múru chalupy, cestička dnu už môže byť pripravená od jej postavenia.

Nikoho neprekvapí, že mravce milujú miesta bezpečné – škáry i dutiny – bez ohľadu na to či sú v skalách, tehlách alebo murive. Ak majú ticho a nepriateľov mimo dosah, dokážu vybudovať statočné príbytky. Vstúpte do ich pokoja, utrúste čosi z raňajok, olovrantu či večere a budú za vami pobehovať ako psíky.

Zemné mravce viete naučiť poriadku, horšie je to s tými lesnými. Ak si drevenicu pomýlili s mŕtvym stromom a začali ju rozoberať kúsok po kúsku, neľahko sa pozerá na to, ako sa plné drevené trámy menia na duté haly.

Bodavé spoločenstvá sršňov a ôs

Nemôžu za to, že padajúce plody v ovocnom sade im dávajú toľko potravy, že ich hniezda narastú do obrovských rozmerov. Ak majú na pôjde, v kôlni alebo latríne kľud po celú sezónu, budú robiť všetko pre to, aby vybudovali najsilnejší roj, aký len dokážu.

Na jar sa oplodnená kráľovná vyhrabe zo zimného úkrytu, potom prácne odchová prvé robotnice a keď tie preberú všetku prácu na seba, už len kladie, kladie a kladie vajíčka. A to opäť až do príchodu chladných dní, keď oplodnená zalezie kdesi do zeme, pomedzi sutinu alebo škár v neporiadku nakopenom pod strechou.

Zvesíte ich výtvory po ochladení sprejom počas noci okamžite, alebo s nimi do konca sezóny prežijete bok po boku? Všetko závisí nielen na vás.

Kde nič nie je, tam ani myš neberie

Nemusí to byť špajza, ktorá láka myši do pohodlia chalupy. Stačí, aby vedľa nej rástol statný gaštan alebo orech a jedlo im padá z nebies v hojnejšom množstve v akom ho potrebujú. Kde sa však ukryť pred predátormi, ako sa ochrániť pred chladom a kde nájsť kľud pre založenie rodinky?

Stačí pohodlný prístup na pôjd alebo do izby a myš si ihneď nájde tmavú truhlicu alebo zásuvku, do ktorej si nanosí nahryzené a natrhané látky, čalúnenia, kabáty a často i papiere. Stačí jej málo, aby sa cítila ako doma.

Myši preto nájdete i tam, kde človek už dávno nevkročil a nepriniesol im nič na prilepšenie. Ak si myslíte, že myš sa bez chleba, slaninky a obilia nezaobíde, vedzte že jej stačí i steblo trávy  a seno aby prežila. A nájde všade.

Bubnovanie na streche

Ak vás v noci prebudí bubnovanie nad hlavou, nemusí to byť iba uvoľnený plech na streche, ktorý sa rozkýval vo vetre. Možno len kuna so svojou omladinou v hravom tanci vychádza na nočnú pochôdzku.

Cez deň ticho posedáva v neporiadku neprehľadného pôjdu, v podvečer sa vydáva na lov, šantenie, školskú výuku a tréning do terénu. Nie že by na starej stavbe dokázala narobiť škody – práve naopak. Práve tak ako mačka vychytá myši, hryzce i potkany ak sa jej priamo ponúkajú.

Pri hrách a tréningu však za jedinú noc dokáže rodinka poničiť mladé stromky, ovocné kry a vysokú kvetinovú výzdobu, ktorou chcete opustené miesto oživiť a skrášliť. Nie je jednoduché poslať ich preč – veď za domov si vybrali práve naše príbytky a to nielen na vidieku.

Pleseň zaváňa nevábne

Kde je vlhký múr, kde voda zateká do stavenia niet šikovných rúk ktoré by vetrali, bielili a upratovali, tam sa nájdu i plesne. Zvyčajne na miestach skrytých, zle vetraných. Skôr či neskôr ich odhalíte po čuchu ako po zraku, veď niet plesne čo by voňala ako konvalinka.

Tie náhodné sa vytratia, odolnejšie zlikvidujete sami a ak voda nevzlína dnu a strecha nezateká, niet veľkého predpokladu, že sa objaví znova a znova. Poznáte ich, viete ako na ne, zbavíte sa ich. Za každou plesňou sa však môže ukrývať i čosi vážnejšie.

Chyba či porucha chalupy, ktorá bude žiadať viac ako len vyvetrať a prestriekať odstraňovačom plesne. To spoznáte časom.

Huba má domov pod povrchom

Kadekoho trápi v drevenici drevokazná huba, mnohí krútia hlavami nad škodami, ktoré na drevených konštrukciách huby napáchajú. Prerastú cez omietku, nájdu si cestu do hliny, potiahnu vlhkosť cez tajnú škárku. Neviete o nich až dovtedy, kým neukážu svoje plodnice, z ktorých sa sypú výtrusy pre ďalšie množenie a rozmach.

Huba je tichá, nepozorovaná, tajomná. Prerastá pod povrchom dreva, ktorým sa postupne živí. Drevo redne, rozpadáva sa a stráca pevnosť. Mení sa na prach a huba ide ďalej. Niekedy iba drieme, inokedy je už dávno mŕtva, ale škody ktoré napáchala sú takmer nezvratné.

Ak je nejaká forma života, ktorá dokáže najväčšmi uškodiť chalupe, je to práve ona. A ak sa rozbehne na plné obrátky, využije každý dotyk alebo spojenie, aby sa dostala k čerstvej poživni.

Napísal
Viac od autora Milan Gigel

Špajza je na chalupe zdravým základom

Stačí jediný pohľad do špajzy a ihneď spoznáte, že ste sa ocitli v bezstarostnej...
Čítajte viac...

Pridaj komentár