Nebojte sa presvetliť tmavé izby chalupy

Pri rannej káve vás trápi pri novinách šero a iné to nie je ani večer, keď rozsvietite lampy. Hoci okná na chalupe nie sú najmenšie, predsa len jej čosi chýba. Svetlo, ktoré by sa rozlievalo v priestore a robilo ho útulným.

Na vine sú zväčša stropy, ktoré sú tmavé a s množstvom reliéfov. Možno tak trocha v sebe rozvíjate radosť z tohto dreveného dedičstva. Ak sa však rozhodnete pre malú zmenu, vaše pocity sa s prílevom svetla nadobro zmenia. Vyskúšali sme to.

Experiment, ktorý sa osvedčil

Bola to najtmavšia miestnosť chalupy, ktorá vznikla spojením pitvorov dvoch tesne susediacich dreveníc. Pred desiatkami rokov ktosi rozobral stredovú priečku a v improvizácii vyrobil nový strop – z trámov, izolačných drevovláknitých dosiek, drevených, drevotrieskových a sololitových obkladov.

Hoci strop nebol najtmavší, predsa len bránil tomu, aby bolo v takto vytvorenej kuchyni svetlo. Pri divokej a nesúrodej skladbe bolo jasné, že úpravami a novou výmaľbou nič nepokazíme. Ako urobiť z tohto škaredého káčatka dominantu miestnosti?

Imitácia tvarov

Nekonečné spoje cudzích materiálov, nerovné hrany a geometria ktorá nepozná rovnobežky, kolmice a horizont. V takomto prípade niet lepšieho zmieru ako zbaviť sa hrán. Povyťahovali sme niektoré klince a hoblíkom sme zrazili nepekné hrany práve tak, ako je tomu na kresaných trámoch.

Kdesi bolo treba zapracovať dlátom a nožom, inde to šlo iba s hoblíkom. Isté je, že stratou ostrých kontúr všetko zjemnelo. Čo na prvý pohľad vyzerá v kontraste odtieňov ako magnet pre oči, vo finále bude pridanou nejasnosťou geometrie.

Práca tak na hodinu či dve neprinesie ihneď radosť. Je však vidno, že čosi sa mení a nastupuje vpred.

Tmel ukryje prechody

Každá škára je nielen pohľadovým rysom, ale aj netesnosťou cez ktorú uniká z chalupy vykúrený, horúci vzduch. Riešenie je lacné – vytláčacia pištoľ a niekoľko kartuší s akrylátovým tmelom. Práca na stoličke, zmysel pre tempo a cit v prste pre zahľaďovanie – nič viac to nechce.

Najprv treba dať podobu trámom, potom výstužným latám a nakoniec okrajom, kde sa všetko stretáva so stenou. Hoci je to práca na viac ako pol dňa, ihneď cítite že to dáva zmysel. Plochy sú akési jednotnejšie, celistvejšie, i keď biely tmel na hnedom dreve priznáva každý opravený detail.

Napenetrovať a napustiť

Drevovláknité tabule stropu – miestami zatečené – nie sú ideálnym podkladom pre natieranie. Potrebujú pripraviť povrch, aby farbu nešpinil  a uniesol. Prvým náterom je hĺbková penetrácia. Prenikne do savého povrchu a zjednotí ho. Súčasne prilepí všetky zrnká prachu.

Druhým náterom je Colorlak AntiSpot, ktorý vytvorí membránu proti presakovaniu škvŕn a fľakov. Hoci sa s ním pracuje rovnako ako s penetračným náterom, funkcia je odlišná. Na matných, savých tabuliach vytvorí sotva badateľný, lesklý povlak.

Dávajte si pozor na včasné umytie rúk, štetcov, valčekov a náradia – vo chvíli keď sa zatiahne, už ho neumyjete len tak ľahko. Spravili ste dva nátery a nič nevidno. Toto popoludnie vám radosť nepozdvihne.

Biela, dokonale biela

Prudká zmena nastáva vo chvíli, keď otvoríte vedierko s interiérovou farbou Colorlak Štandard a so štetcom a valčekom vymaľujete celú plochu drevovláknitých panelov. A nielen tie, ale aj miestnosti steny. Všetko vonia čistotou a objavuje sa svetlo.

Nie v novej intenzite, ale v novom rozptýlení. Už sa neodráža iba od stien, ale aj od stropu. Vo svojej sile a jemnosti vypĺňa všetky kúty a izba je ako nová. Nič na tom že vás to bude stáť tri nátery za sebou a možno okrem seba zafŕkate i podlahu.

Isté je, že farba schne rýchlo i vo včasných, jarných mesiacoch. Tá zmena je nepopísateľná. Keď sa svetlo rozpije do priestoru, všetko ožíva. Len pohľad na strop je stále úbohý.

Krycia farba všetko zjednotí

Avšak len dovtedy, kým neotvoríte plechovku krycej farby Colorlak Colornal v tmavohnedom odtieni a nepustíte sa do natierania podpornej konštrukcie. Linkovacím štetcom robíte línie na rozhraní bielej farby a dreva.

Štetcom so syntetickou štetinou zasa vypĺňate plochy. Bez zápachu, kvapkania a s jedinou vrstvičkou náteru budujete zázrak. Zrazu sa všetko uzatvára a dostáva atraktívnu, ucelenú podobu. Zdá sa vám, že ste kdesi v skanzene, múzeu alebo etnografickom centre.

Miestnosť žiari svetlom, belosťou, strop má konečne ucelený, jednotný vzhľad. Najlepšie na tom však je, že vidiecky, chalupársky charakter sa nevytratil. Práve naopak – zmocnel ešte väčšmi. Ak tak spravíte v miestnostiach s doskovým podhľadom na trámoch, nebude to o nič horšie.

Napísal
Viac od autora Milan Gigel

Jar na chalupe začnite plánovať už dnes

Je to takmer ako sen o chalupárskych pôžitkoch. Sadnete si k piecke...
Čítajte viac...

Pridaj komentár