Stromov nie je pri chalupe nikdy dosť

Od chalupy sa už akosi počíta, že k nej patrí ovocný sad, dvor a záhrada, ktoré sú predsa len o čosi väčšie ako tie pri rodinných domoch. Sú priestorom pre trávenie príjemných chvíľ, formujú atmosféru miesta a ak príde na úžitok, ani ten nie je vedľajší.

Nie reč nie je o hriadke s cesnakom, hráškom a jahodami. Ide o stromy, vďaka ktorým je jar voňavejšia, leto chladnejšie, jeseň farebnejšia a zima veselšia. Nečakajte a využite pre ich výsadbu každú príhodnú dobu.

Ako v háji

Prestaňte počítať prsty na rukách a naučte sa radšej krokovať. Koľko stromov sa vmestí na pozemok pri chalupe bez toho, aby pôsobil ako hustá, nepriechodná mladina? Spravte si vychádzku do mladého hája listnatých stromov a odkrokujte si vzdialenosti medzi mladými kmeňmi stromov.

Rýchlo prídete na to, že počítať stromy na prstoch ruky nemá zmysel. Rastú oveľa hustejšie, akoby ste čakali. Hoci má každý kmienok hrúbku nie väčšiu ako lýtko na nohe, sú ich stovky v dosahu niekoľkých hravých skokov.

Rovnaké to môže byť aj u vás. Nehľaďte na strom ako storočný záväzok, ktorý vyrastie vysoko do nebies. Pozerajte na háj ako celok, ktorý neustále mení svoju podobu. Preriezkami, zmladzovaním, spiľovaním a náhradnou výsadbou. Rovnaké to môže byť aj na chalupe.

Pre radosť i úžitok

Obrovský gaštan alebo lipa nad strechou chalupy sú tým najkrajším, čo môžete získať už pri kúpe. Ktoré stromy sú však skvostami chalupárskych dvorov, na ktorých visíte neustále očami? Nie, zabudnite na všetky ihličnany – tie patria do lesov.

Ak existuje kráľovná chalupárskych dvorov, potom je to jarabina v jej najrôznejších formách a medzidruhových krížencoch. Štíhla, s kompaktnou korunou, neuveriteľne dlhými konármi a každoročne obsypaná hustým kvetom a žiarivými plodmi. Zasadíte prútik a už o rok je o dva metre vyšší. Prídete o ďalší rok a už ste pred statným, štíhlym stromom, ktorý si to mieri nahor. A o päťročnicu už je ikonou, ktorú si len tak nepustíte.

Podobné je to s brezami, lipami a javormi. Hoci pôsobia spočiatku nesmelo, rýchlo vybehnú do výšky  a objemu takým tempom, že ani nestíhate vnímať ako rýchlo hrubnú ich kmienky vo výške vášho pása. Nič na tom že ich pri každej príležitosti obsekáte, opílite alebo upravíte. Vždy dorastajú znova a znova, k plnej radosti.

Načo sadiť a píliť, vždy dookola? Ste pánmi hája a všetko drevo čo z neho vezmete poslúži na varenie, opekanie a kúrenie v chalupe. A ak objavíte čaro výmladkového pestovania drevín, možno prídete i na to, že ste sebestační.

Ovocie do sýtosti

Neľutujte jediné euro za ovocný ker alebo stromček a saďte ich v počtoch, koľko len sad a okolie chalupy povolia. Čosi už začali generácie pred vami – veď tie zástupy unavených bystričiek, zmorených jabloní a k zemi nachýlených hrušiek nevyrástli v sádku nad chalupou len tak.

Vy pomedzi ne pridajte nové, svieže, aby ste uskutočnili obmenu. Nepýtajte sa koľko ovocia ste pojedli v minulých rokoch a nepočítajte ani členov domácnosti. Ovocie rodí samo – pre vás, ale aj pre ostatný život v prírode. Nie všetko musíte zozbierať, nie všetko musíte upotrebiť.

A predsa poteší, keď pri každej návšteve chalupy nájdete v rozpuku plodu čosi iné – od najvčasnejších zemolezov, cez prvé čerešne, muchovník, letné jablká, pozdné hrušky až po mišpuľu či jarabinohrušku. Ovocie to je džús, mušt i sladký nektár. Ovocie to je košík na zahryznutie, džem, kompót i zákusok. Ovocie to je víno a možno i dobrá pálenka ak viete ako na to.

Prírodný plot prežije stáročia

Zabudnite na rady vysadených tují, hrabov, brestov a vtáčieho zobu. Nepomýšľajte ani na plotostrihy a nožnice, ktoré ich udržia na uzde. Na vidiek patrí lieska a s ňou živé ploty, ktoré prežijú v divokej forme i stáročia bez akejkoľvek údržby.

O čo ide? Povysádzajte ich na úrovni plota dva metre od seba po celom obvode pozemku a keď k oblohe vztýčia po tucte konárov, dve tretiny z nich stiahnite k zemi. Vpravo i vľavo ich ušliapte k zemi  a previažte tak, aby sa držali na úrovni terénu. To je základ plota. Z každého očka rýchlo vyrastú výhony, ktoré opäť vyrastú nahor – tentokrát už medzi materskými rastlinami.

Vložte medzi ne zopár priesad bazy, hlohu, vtáčieho zobu a ďalších bobuľových krov, s ktorými zaobchodíte rovnako. Vždy keď zmohutnejú, časť z nich pošlete nadol. A ak to nejde ohýbaním, i narezanie do pol hrúbky letorastu a násilné zalomenie nadol sú cestou, ktorá je prípustná. Poškodený výhon neumrie – zacelí sa a žije ďalej.

Za pár rokov všetko prerastie v hustú, popretkávanú, živú stenu, cez ktorú neprenikne ani vysoká zver, ani medveď. A predsa bude takýto plot plný drobného života – od hniezdiacich vtáčat, cez pekné motýle a chrobáky až po ježka, ktorý sa zanorí do lístia.

Napísal
Viac od autora Milan Gigel

Na chalupe

Je to miesto, ktoré nikdy nezovšednie. Prekĺznete bráničkou popri vysokom kvitnúcom záhone,...
Čítajte viac...

Pridaj komentár